Ja mám radosť!!!

Nie z čísel 555, 5 a po tomto príspevku ešte aj 25. (Stretlo sa naraz toľko pekných pätiek, ktoré v škole boli nežiadúce. :) )

Veľkú radosť mám z toho, že mi dnes prišiel balíček. Darček od Pavly v rámci Kvetinovej výmeny u Věrky. Taká som bola nadšená, že som sa nenechala držať ani chvíľočku v napätí a po odnesení si balíčku do izby, som ho začala rýchlo rozbaľovať. Musím sa priznať, že som dlho premýšľala, do čoho zabalím ten svoj pri odosielaní a dostala som inšpiráciu. Obrátiť naruby vianočný papier!

Že mi to nenapadlo!! Ja som premýšľala, že pozliepam rôzne A4-kové papiere. Noviny sa mi zdali trochu nevhodné...ešte by v nich našli nejakú inú adresu!!

Tieto prísne inštrukcie ma trochu zmiatli. Ale keď som rozlúštila piktogramy, bolo mi jasné, že to má pôvod už od škatule.

Ale dosť už, nie? Určite vás viac zaujíma, čo sa skrývalo v krabici.

Po vytiahnutí papierových vypchávok na mňa vykukli tri balíčky fialkovej farby.

V jednom bolo vrecúško, 

v druhom brošňa 

a v treťom ... 

- má to nejaký špeciálny názov? Pre mňa je to taká minidečka, ktorá môže buď len tak sama o sebe na okrasu, alebo pod nejakú sošku, či malý kvetináč, šálku a pod., aby sa nepoškriabal parapet, stôl atď. Budem sa báť to používať...ešte sa to zničí!!! :-o  :) 

Môj prvý, fialový set.

Prišlo mi celkom zábavné to, že je to ladené do fialova. Nedávno u nás totiž bola kamarátka a pri pohľade na jednu miestnosť, ktorá čaká na vymaľovanie, zahlásila: páni, vidím tu šedivú a fialovú! :-D No, sivú spálňu neplánujeme, ale fialová  aspoň dekoráciou už môže byť, lebo máme základ v podobe týchto doplnkov. 

Brošňa by sa mi teoreticky mohla hodiť na zimný kabát,  ale nemohla som to skontrolovať, lebo momentálne netuším, kde sa nachádza (žijeme v sťahovacorekonštrukčnom bordeli a chaose). Viem však naisto, že na čiernom saku sa bude vynímať veľmi pekne. Akurát škoda, že začína byť dosť chladno. :( 

Dečka bude tróniť niekde na stolíku, alebo komode. Už ju hmlisto vidím, ale ťažko sa to predstavuje, keď nemám potuchy, aký bude nábytok. Jedno viem isto. Spočiatku to bude nábytok typu čo kto kde našiel. :) 

No a vrecúško ... pri pohľade naň mi napadlo, že to bude geniálne "vonítko" s levanduľou, keď si urobím nejaké neprepúšťacie vrecúško, aby mi levanduľa nevypadávala. Možno by to šlo použiť aj na mobil, ale na môjho starčeka mi ho príde škoda a ešte k tomu sa mi ani doň nezmestí. :) Aj tak jeden obal mám a nepoužívam. :)

Avšak pozooooooooor! VY ste si mysleli, že to je koniec? Chachááá! To nie je všetko. Na sprievodnom lístočku bol ešte odkaz, že priložená fotka je fotená Pavlou v prírodnom parku v Rakúsku. Tak som zalovila v krabici a z obálky som vytiahla fotku v rámčeku, ktorá nám doma bude spestrovať sivé, pochmúrne dni. Nepodarilo sa mi to dobre odfotiť, lebo s bleskom tam je jeho odraz a bez blesku je to zase trochu rozmazané a sú tam moje odrazy. :)

Ach, na tú lavičku by som si rada sadla.

Pavli, som rada, že si rada. Lebo ja rada som. Veľmi Ti ďakujem, darček mi urobil naozaj veľkú radosť. Som si pripadala ako malé dieťa pod vianočným stromčekom. :)

A kajám sa, že svoj darček pre Jarmilu ešte nemám hotový. Sčasti nestíham, sčasti čakám na súčiastku a sčasti na manželov dozor pri práci. :-o Vysvetlenie bude, až to bude... :-)

Lúčim sa idúc dokončiť kečup! S mojou šikovnosťou mi to trvá už od obeda. :D :) :D Hoci...to nie je asi veľmi na smiech, ale na zaplakanie.

Už viackrát som premýšľala

nad tým, že si vypíšem 365 jedál a budem si každý deň odškrtávať. :) Prípadne každý druhý, ak navarím viac - aspoň mi zvýši niečo aj na ďalší rok. Vcelku sa dosť totiž natrápim, kým vymyslím, čo na obed. Spomínam na mamku, ktorá mala často pocit, že varí stále dokolečka dokola to isté. Pýtavala sa nás, ale naša odpoveď bola dosť neurčitá (niečo jedlé, niečo fajné,... :D) a to jej vskutku nepomohlo. Tak sa mi to asi teraz vracia, lebo mangel povie, že nevie a pod. :D Ale v sobotu sa prekonal a vymyslel na nedeľu, že by si dal francúzske zemiaky. A keďže som si len pamätala, ako chutili a kdesi hmlisto v mysli bol nejaký približný postup, pustila som sa do gúglenia, aby som vedela ako na to. Ale ujo gúgl, to je mor. Receptov pre jedno jedlo je milión, aby si človek asi mohol vybrať (veď iný kraj, iný mrav, koľko ľudí, toľko chutí). Lenže u mňa platí, čím viac na výber, tým častokrát horšie. :) Nakoniec ma ale zaujali tieto šťavnaté zemiaky. (Nepodarilo sa mi totiž vtedy nájsť ani jeden recept, ktorý by sa podobal na to, čo som jedávala doma.) Avšak, ako obvykle, postup som si upravila. Som nedisciplinovaná. :) A tak vznikli francúzske zemiaky po mojom. (Myslím, že som kdesi našla, že v originálnych nie je klobása, ale syr. Alebo zelenina? Nie, nie som si istá, kde je pravda.)

Ale naspäť k môjmu pokusu nasýtiť muža života. Pre tentokrát k tomu stačili zemiaky (cez 1,5kg), klobása (3ks), vajíčka (4 ks), 1 veľká cibuľa, cesnak (4-5 strúčikov - podľa preferencií, vôbec tam nemusí), smotany (1 šľahačková, 1 kyslá, a príp. 1 na varenie), olej, soľ, peper, mletá sladká paprika, majoránka, kmín a eventuálne nejaké korenie na zemiaky alebo iné alebo žiadne, strúhaný syr. Snáď to bolo všetko. Zmeny oproti i-receptu boli v podstate drobné.

Dala som variť vajíčka a na panvici som trochu opražila nakrájanú cibuľku na oleji aj s mletou paprikou.

Klobása moravská (manžel bol na nákupe a netušil, akú chcem a vraj boli na výber iba dve...) sa mi veľmi nevidela, tak som ju po cibuli opražila na panvici tiež. Cibuľku som predtým samozrejme dala do extra misky, kde som ju zmiešala s jednou kyslou a jednou šľahačkovou smotanou, osolila a prisypala trochu korenia (tuším čierne a grilovacie? - hlava deravá, nedávala som dosť pozor!). Oškrabala som tie kúpené kuželky, 

nakrájala na plátky do misy, zaliala trochu olejom, osolila, okorenila (trošku čierneho korenia, majoránky, kmínu) a spomenúc si na pečené zemiaky s cesnakom som neodolala, prihodila prelisované strúčiky cesnaku a premiešala. 

Medzičasom sa uvarili vajíčka, tak som ich zvliekla zo škrupinky.

Na maslom vymastený pekáč som dala jednu vrstvu zemiakov, potom kolečka vajíčok, na ne kolečka opečenej klobásy a na to zase zemiaky. 

Po opražení klobásky mi ostal ešte výpek, alebo ako to nazvať...aby nešiel do odpadu, radšej som ho vyliala na zemiaky.

Pekáč bol veľký, takže viac vrstiev by sa už nedalo, lebo by som to jedla týždeň, ak by som dala dvakrát toľko zemiakov a klobásy a vajec. :) Na zemiaky som naliala cibuľovo-smotanovú zmes a keďže som sa bála, že to bude suché, vyliala som na plný pekáč ešte jednu smotanu na varenie. 

Pekáč som prikryla a strčila do trúby na hodinu pri asi 180°C. Po necelej hodine som vybrala, posypala strúhaným syrom a strčila nezakryté naspäť. Trošku sa ten syr roztopil, ale nestihla sa urobiť chrumkavá kôrka, lebo hlad bol rýchlejší. :) Bolo toho dosť, pochutili sme si v nedeľu na obed, manžel si dnes vzal do práce a ja sa už teším, že mi zvýši aj na zajtra. :)

Chyby to malo asi dve. Z estetického hľadiska by mohlo vadiť, že to neudržalo tvar pri naberaní a z chuťového hľadiska zase tam mohlo byť ozaj o jedno vajco viac. Ukrátila som totiž pôvodný recept.

Dúfam, že ste nevyhladli pri čítaní. Mne sa to totiž stáva. Ono, možno to ani nie je hlad, ale keď si čítam nejaký recept, v hlave sa mi generujú pocity, ako to asi chutí a ak je to lákavé, tak na to dostávam chuť a slinky tečú. :)

Máte nejaký svoj zaujímavý recept ako na francúzske zemiaky? Alebo ich vôbec nerobíte?

Prajem príjemný pondelok.

Ooo, zbožňujem pomoc

v kuchyni! Najmä v podobe elektrických strojov. :D Tie sa nedohadujú ako to urobiť, iba sa snažia urobiť to, čo im dám. A bez reptania, dokonca občas aj na úkor funkčnosti. (Minule som odpálila ponorný mixér ... snažila som sa rozmixovať MALÉ kocky chleba s cesnakom. :D) 

Dnes som však pomocníka obzvlášť privítala. Predstava, že ručne strúham uhorky do uhorkového prívarku alebo zemiaky...to by si moje ekzematické paprčky vskutku užili. :) Takto to šlo nielenže rýchlo (ďalšia z výhod robota - rýchlejší ako ja), ale aj bez extrémneho podráždenia. (Nevyhla som sa akurát miernemu žmýkaniu nadbytočnej šťavy.) To sa idem potom doškriabať do krve. Kto zažil, vie, o čom píšem. A kto nezažil, nech si tú nevedomosť užíva. :)

Strúhané zemiaky...to bol pokus o toto. Raz som to našla a zaujala ma jak vizáž, tak popis. Vyzeralo to ako jedna veľká mňamka, ale pod mojím vedením to nedopadlo celkom podľa mojich predstáv. :) Mne sa to stáva. A tak by ma náramne zaujímalo, ako to chutí v originálnom znení :). Možno to ešte niekedy skúsim, ale až keď zabudnem na fiasko a podučím sa trochu v pečiacej oblasti. Ale zatiaľ nemám v oku, akej hustoty má byť cesto, aby bolo tak akurát a ako dlho pri akej teplote piecť. Formulácia dozlatova mi zatiaľ veľa nehovorí. Viem, že sa nemôžem riadiť striktnými nariadeniami typu 180°C 35 minút, ale ako pomôcka je to pre mňa lepšie. :)

A prečo uhorková omáčka? (Prívarok či omáčka..ja osobne v tom veľmi nerozlišujem, hoci možno by mi nejaký znalec dal zopár na holú, že pletiem jalbká s hruškami. Akurát som sa stretla s tým, že v Česku pojem prívarok veľa ľudí nepoznalo. Omáčka bude asi menej hustá. Čo ja viem?) Zdalo sa mi totiž, že v chladničke už pridlho tróni uhorka. Div divúci, že sa nepokazila - ktovie, čím prikrmovaná. :( A keďže som nemala na ňu chuť za surova, povedala som si, že prívarok bude fajn, dokonca som sa aj tešila. Prečítala som pár i-receptov a ako obvykle som si urobila po svojom. Možno najväčšia chyba bola tá, že som tú nastrúhanú uhorku poriadne nepodusila. Ale...ja bývam nedočkavá. :) Našťastie nám s manželom nevadí, keď je zelenina ešte trochu natvrdlá. :) Nemusí byť rozvarená do mäkka.

Hmmm, keď som sa tak zamyslela nad tým prívarkom/omáčkou...tekvicový, kôprový, šošovicový, uhorkový, snáď aj chrenový... Mňam! A čo vy a všelijaké omáčky? Môžete ich, či nemusíte? A aké najviac u vás frčia?

Ako uspokojiť dvoch

maškrtníkov jedným banánom bez delenia?

Stačí kúpiť siamský banán. :) 

Ako som ho uvidela, chňapla som po ňom, lebo taký som videla tuším prvýkrát. A napriek tomu, že bol zdegenerovaný, tak bol mňam. Banány bývajú mňam. :) A to je dobre. Aj keď...chcela by som ochutnať pravý banán. Myslím tým pred chvíľkou odtrhnutý zo stromu. Ale to budem musieť za ním vycestovať. :)

A pár snímkov na spomienku na nedávny výlet na Konopiště. 

Pred zámkom bola zaujímavá krížová cesta, ...

...kde jednotlivé zastavenia nakreslili deti.

Typický obyvateľ zámockých záhrad ... ma povýšene okom ohodnotil a nechal sa zvečniť.

Model.

Zámok, kebyže si niekto nevšimol. :)

Bola tam aj mini zámocká zoo s lietajúcimi dravcami, ale mňa zaujalo prasa (tuším Ferda), ktoré prebudila k životu fretka.

Záber zo zámockej záhrady nesmie chýbať.

Cestou na vlak sme našli rozkvitnutú hubu.

A v Mesačnom údolí sme hľadali kešku.

A to je pre dnešok všetko.

Prajem príjemný ... veď už skoro víkend. :)

Kedy bude hotovooo?

Pred časom to u nás vyzeralo nasledovne:

Zdá sa, že kde nič, tu nič. Zdanie klame.

Za jednými dverami to pred časom vyzeralo takto...

Za druhými zase takto...

Dokonca tam chvíľu chýbala stena úplne. Ten megapriestor sme však veľmi nechceli/nemohli mať.

No a za tretími dverami boli do minulého týždňa nakopené skrine a postele. Teraz je tam však čerstvý betón. A nikde nie sú dvere.

Každý deň sa niečo deje, niekedy je to vidieť viac, niekedy menej. Keď zmizne stena, pribudne okno, to si človek všimne hneď. :D Ale či niekde vyhladzovali tmel na sadrokartóne alebo nie, to môjmu oku uniká. :)

Takto trávime letné dni už takmer celé tri mesiace a koniec je ešte v nedohľadne. Od rekonštrukcie sa však ani nečakalo nič iné - iba že sa to bude preťahovať. Na druhej strane to až do minulého piatku vyzeralo, že o chvíľu sa končí. Ale prd! Podlaha v kuchyni sa musela prerobiť, pravdepodobne sa ešte bude znovu sekať do steny medzi kuchyňou a obývačkou (vymysleli sme si krb, čo z mojej strany bolo trochu iba fantazírovanie, ale manželovi sa možnosť ohrevu vody páčila). A tak sa nám v nedokončených priestoroch začínajú hromadiť podlahy, ktoré bude treba položiť až sa vymaľuje, pribudne kuchyňa, ktorá sa nebude montovať skôr ako uschne betón.

Som vcelku zvedavá, ako to celé bude vyzerať. Ani jeden z nás nemá nejaké extra estetické cítenie. Či to nazvať dizajnérske sklony? Snáď chápete, čo chcem povedať.

Maľovať pre istotu budeme všetko na bielo. Lebo biela neuškodí. :D ("nám by se nejvíce líbilo, natírat celý svět na bílo") A kým nevieme, aký bude nábytok, tak je zbytočné riešiť farbu. Aspoň ja to považujem za zbytočnosť.

A čo vy? Máte skúsenosti s rekonštrukciami? Aké?

Prajem pekný deň.

Veeeľký problém

...

mám so sebou ohľadne záhrady.

Nemilé zistenie u človeka, ktorý sa rád vŕta v zemi na záhrade medzi rastlinami druhov jedlých či nejedlých je to, že je mu absolútne odporná drvivá väčšina hmyzotvorstva. Nie je to ale žiadna novinka.

Aby som však bola presná, musím sa poopraviť. Jedná sa o môjmu zraku/srdcu nemilé tvory z kmeňa článkonožcov. Tam totiž spadajú aj pavúky. :)

Včera som mala zase svoju anti-nechtíkovskú mániu, pri ktorej mám snahu zabrániť, aby v ďalšom roku dopadla záhrada ako tento rok - totálne zahlušená nechtíkom. Mäta mi až tak neprekáža. ;) Niežeby som nechtík nejako podceňovala čo do kvality... Ale čo je veľa, to je veľa a nemienim budúci rok kdesi pod nechtíkom hľadať, či vôbec sú nejaké jahody. Prerástol nám totiž cez hlavu.

A ako som tak trhala odkvitnuté kvety, párkrát ma striaslo pri pohľade na vskutku odporného pavúka. TRI tam boli, ani nie na jednom metri štvorcovom. Fuuuj! (A ktovie, koľko som si ich ešte nevšimla.) Možno pavúkomil by bol nadšený. Ale ja ním nie som a nikdy ani nebudem. Snažím sa svoj odpor držať v rámci určitých medzí a podľa toho, čo som čítala o arachnofóbii, som na tom ešte asi vcelku dobre a dúfam, že sa to nebude zhoršovať. (Predstava, že by som hermeticky všetko uzatvárala je nereálna, nepraktická a nemožná. Už len z dôvodu, že manžel rád vetrá. :D)

Beztak mi však stačí to, že občas pri zhliadnutí nejakého nechutného tvora sa strhnem, zvresknem a ak mám niečo mlátivé po ruke, začnem sa tým bezhlavo oháňať, kým nie je po všetkom a tvorček sa nehýbe. No, sv. František zo mňa asi nemá radosť. Nemôžem si však pomôcť.

A ten problém nie je len na záhrade.

Tak napríklad doma...nemá cenu prosiť drahého, aby zlikvidoval nejakého pavúka. Pretože on má snahu ho vyhnať oknom abo dverami a tak sa stáva, že mu iba niekam utečie. A v mojich predstavách sa v noci vráti a zožerie ma. :D

Alebo vonku, či už pod stanom, alebo bez stanu...v stane kvíkam, keď vidím nejakého pavúka abo hmyza, ktorý si peláši po spacáku alebo stene stanu. A mimo stanu sa úzkostlivo občas obzerám, kde ma čo napadne. :) Argument, že som xkrát väčšia nezaberá. V prípade, že sa predierame nejakou húštinou a prejdem cez pavučinu, striasa ma, že čo keď je na mne nejaký pavúk.

A ako som vyriešila odnechtíkovanie pri pavúkoch? Vzala som dlhé nožnice a nemilosrdne som ostrihala celú tú časť. :D

A čo Vy? Máte nejaký podobný problém s "obľúbeným" odporným tvorom alebo Vás prítomnosť všetkých druhov necháva chladných?

Zábava pre môjho manžela

... "utrpenie" pre mňa. :)

VARENIE!

Po viacerých rokoch varenia len tak z hlavy, (skoro ako psíček a mačička, len trochu jedlejšie) ma už unudilo zakaždým variť to isté (očividne došli nápady) a začala som premýšľať, že by som mohla vyskúšať variť podľa receptov. A zhodou náhod som na narodeniny dostala knižku s príhodným názvom. MASO !!! :) Tak aby človek nevaril, nie?

Celá žhavá (slovenské žeravá sa mi nebárs pozdáva) som sa pustila a keďže z množstva receptov sa nedalo vybrať, skúsili sme výber povedz číslo. Ale bieda. Čísla sa nám strafovali do jedál, ktoré bolo treba marinovať aspoň cez noc, prípadne piecť. :) A v tom čase sme ešte rúru nemali. Podarilo sa nám však nájsť niečo prijateľné z hľadiska času, techniky aj surovín. Pochutili sme si, len už neviem, čo to presne bolo.

A ako sa vraví, s jedlom rastie chuť. Lenže čo s problémom, že som varenie končila o 10 večer? To ma fakt nebavilo. Spomenula som si však na to, že bráško má kopec kuchárok (knižné, DVD; vášnivý kuchár) a že má aj od J. Olivera (och, pravá platonická láska priamo cez žalúdok na prvý pohľad - manžel toleruje!) 30 minút v kuchyni. To by predsa mohlo vyriešiť môj problém dlhého pobytu v kuchyni, nie? Podarilo sa mi od neho vydrankať, aby požičal (našťastie ho zamestnávala novinka s 15 minútami :) ) a keď sa podarilo stretnúť sa, pustila som sa do vyhľadávania vhodného receptu (tygrie krevety vskutku nemám odvahu kupovať a pod.) Našli sme a už ani neviem, ktorý bol prvý (hoci je pravda, že sme zatiaľ uvarili dva recepty iba). V každom prípade...myslíte, že som strávila v kuchyni 30 minút? A keďže nie som profík, tak ... myslíte, že som strávila v kuchyni hodinu a pol? Lebo síce je to dlho oproti J.O., ale nemôžem sa s ním porovnávať a ja by som aj s takým časom cítila zadosťučinenie, že to bolo krátko. Lenže OMYL !!! Strávila som v kuchyni asi 4 hodiny!!! Šla som spať celá zničená, znechutená, že to nefunguje a netušiac, kde robím chybu. :) A odvtedy sa to so mnou vlečie. :) Mám chuť zase skĺznuť k svojim starým známym šup-sem-šup-tam-hotovo jedlám, ale zatiaľ odolávam. Raz sa (dúfam) vypracujem. Zatiaľ však varím 4-6 porcií naraz, aby sme mali na viac dní do práce. :)

Dokonca som pri jednom recepte zničila ponorný mixér – naivne som dúfala, že mi rozmixuje aj kúsky chleba (tuším zrovna to bol recept, ktorý trval tie 4 hodiny). Občas som vskutku bláznivá. Dlho sme boli kvôli tejto mojej bláznivine bez možností si dať banánový koktejl. :) Už je však všetko v poriadku, lebo máme v domácnosti nový Hand Processor! Zvláda kopec vecí, takže si budeme môcť rozšíriť svoje kuchynské experimentovanie.

A prečo je v názve tá zábava pre manžela? On sa prosím pekne zabáva na mne, ako pri varení bedákam. Vraví, že má prvý pôžitok z jedla už počas prípravy. :)

Ale aby nebolo o varení bez virtuálnej ochutnávky...pripájam fotečku jedla práve od J. Olivera s názvom Super rychlé mleté hovězí. 

   

Podľa mojej skúsenosti názov zavádzajúci. :) Ale výborná kombinácia mäsa, mrkve a rapíkatého zeleru sa oplatí a keď sa tak zamyslím, tak neviem, prečo mi to varenie trvalo (a trvá) taaaaaaaak strašne dlho.

    

Máslové fazole (iba podľa názvu, v obchode som našla len také drobné) zmiešané s cestovinami mali byť bez cestovín, avšak potrebovali sme nadstaviť prílohou - zemiaky z receptu som k tomu nerobila.

Dobré to všetko bolo. Ale čo VY? Varíte z hlavy, alebo podľa osvedčených receptov?

Dobrú chuť a zas niekedy dovarenia. :)

Oklamali maaa!!! :)

Ako som minule písala, kúpila som si orchideu. A nechala som sa obalamutiť. Svojou nevedomosťou. ... Vyberala som a vyberala, chcela som nejakú špeciálnu farbu. ROZHODNE NIE fialovú, či ružovú, či cyklaménovú (videné farby očividne pomenovať neviem), či ako pomenovať farbu "bežných" orchideí. Tak som si vybrala kvety sfarbené do nepopísateľnej farby a tešila sa, aká výhodná kúpa. A ako šiel čas, kvetinka sa mi začala pomaličky vyfarbovať. Ani by som si to neuvedomila, keby po mesiaci či dvoch nenahodila nové púčiky. Tie sa roztvorili do mladých kvietkov a VTEDY bol ROZDIEL už ozaj markantný. :) 

Ale som s tým zmierená. Hlavne, že sa jej darí aj napriek tomu, že má za sebou skúsenosť, že stála už minimálne raz celý víkend vo vode (zabudla som vyliať vodu), že som ju podozrievala z ochorenia na štítničky a prežila moje neprofesionálne ošetrenie očividne bez ujmy na zdraví. :) Nabudúce (ak nejaké bude) jej však kúpim asi radšej bielu kamarátku. Nech si môžu šepkať svoje exotické tajomstvá.

Ešte chvíľu ostanem pri kvetinách. Pretože ma očarila ruža na záhrade u svokry. No koho by nie, keď na relatívne maličkatej rastlinke s tenkou stonkou rastú tri mega kvety (v porovnaní so zvyškom rastliny) a ktoré sú ešte každý inej farby! Dúfam, že z toho kríčku vyrastie veeeeeľký krík!

A malá hádanka na koniec. Vie niekto podľa tejto fotky, kde sa nachádza dom?

Minule sme šli s manželom na bicykli a prefrčali okolo. Kým mi do mozgu došla informácia, že by som mohla aj odfotiť, keď už mám výnimočne pri sebe aj foťák. (Zakaždým, keď ideme na bicykli, tak 

Pohľad do zákutia mojej márnivosti.

Alebo:

Koľko drobností sa zmestí do malej krabičky? Prípadne na ňu...

Ako tak pozorujem, pri mojej lajdáckosti by mala byť škatuľka väčšia, ak tam chcem dávať všetko, čo mi príde pod ruku pri upratovaní a neviem kam s tým. Aby sa to dalo názorne odfotiť, vybrala som také zbytočnosti ako nadbytočnú bankomatovú kartu a účtenky. Alebo napríklad kľúčiky od kladky na bicykel...dala som ich tam niekedy snáď pred rokom mysliac si, že budem vedieť kde sú. A teraz som ich objavila ako národný poklad. Ešteže mi neboli treba. :) Inak však všetko podstatné (viac, či menej) ostalo.

Je tu miesto na prstene vyrobené, pretože som skúšala prácu s korálikmi, alebo (po naučení jednoduchého navliekania :) ) boli vyrobené na špeciálnu jednu príležitosť (modrý a biely s červeným motýlikom), alebo sú iba pamätné (jednoduchý strieborný). Všetky som však s radosťou zamenila za ten každodenný, ktorý sa v šperkovnici nachádza výnimočne - inak tróni každý večer a noc pri svojej väčšej polovici. :)

Špeciálne miesto majú aj zavesenia neschopné náušnice (čo je škoda, už som ich dlho nemala, lebo krabičku otváram len príležitostne, najmä keď potrebujem niečo rýchle upratať). Nájde sa tu single kus, ktorému pár odpadol z ucha, aj pseudosingle kus, ktorý nemal pár, ale nosil sa so striebornými nožničkami. Ach, škoda preškoda, je po pamiatke na prvý výlet do Španielska. :( A potom sú tu riečne perly z dovozu, ktoré nie sú nosené zo strachu, že spadnú z drôtika (už sa párkrát stalo), ako aj jemné ružové kvietky, ktoré stratili "okvetné lístky".

Kvôli prehľadnosti sa ocitli mimo extrašpeciálne náramky. Jeden nikdy nenosený, jeden dovezený z Brazílie (ak sa dobre pamätám a bol to dar) a jeden darovaný tuším na vianoce alebo narodeniny. To mi nejako splýva, keďže oba termíny sú relatívne blízko seba. :) Chýba však napríklad jeden lienkovaný, ktorý sa stratil kdesi na juhu (zase to Španielsko!). Ostatné visia po stenách. A sú tu aj pierka - pávie a sojčie, ktoré nenašli inde miesto. Všetko spolu s brošňou, usmievavou mini sponkou a ďalším suvenírom zo Španielska (čierna sponka s modrými kvietkami - druhá návšteva ... a mi tak teraz napadlo, že z ciest so ženami si niečo obvykle donesiem, ale z ciest s manželom nič :D) sa pučí na jednom poschodí. Áno, poschodí. Vyrobila som si aj tajnú priehradku. Väčšinou to tak býva, že druhý výrobok je premyslenejší. Prvý som robila kamarátke na narodeniny a keďže sa mi zapáčil a moja šperková rybárska sieť naopak znepáčila (nedalo sa zavesiť nezavesiteľné), pustila som sa do výroby druhej šperkovnice a keďže základná krabička bola vyššia, vymyslela som si "tajné" dno. Aby sa tá tajnosť však dala ovládať, šnúrky všetko odtajňujú. Nie som žiadny majster a v podstate, kto by mi to kradol? :) A premyslené to nebolo len kvôli poschodiu. Ocenila som najmä možnosť celok bez problémov rozložiť a znovu po presťahovaní (nemyslím tým po byte ;) ) zložiť. To mi na prvýkrát nedošlo. :)

Na prízemí (či v suteréne) sa ocitli veci, ktoré sa používajú ešte menej ako málo.

Rôzne sponky, ktoré sú buď pamätníčky z detstva, alebo vianočný dar, či rôzni najdúchovia z ciest, na ktorých som namiesto vnímania okolitého sveta šla zamyslene s očami zabodnutými tesne pred špičky topánok. Keby som tak raz našla aspoň diamantový prsteň! :)

Prípadne magnetky z jedného poobedia, keď sme s eštelenpriateľom boli účastní na niečom v zmysle deň španielčiny, alebo čo to bolo. Na pamiatku sme si doniesli magnetky, ktoré čakajú na svoju príležitosť oživiť fádnu chladničku. (Ak teda bude voľne stojaca a nie vstavaná. Má niekto radu, čo je lepšie? :D) Na terajšej je len jedna lienka a aj tá pravidelne putuje. Darmo, v mini chodbičke sa občas otierame o všetko, čo je okolo. Nech žijú garzónky!! :D

Alebo taký vzácny kamienok. Pravdepodobne z nejakých potuliek zobraný s vedomím, že pri pohľade naň si spomeniem. A hádajte! Nemám potuchy, odkiaľ je, či kto mi ho dal. :) A podobne. 

Malachitové srdiečko a striebornočervený prívesok mi vždy pripomenie mamu. Je smutné, keď človek musí už iba spomínať. ... 

Krížik mi pripomína extra vtipný čas - s kamarátkami sme na želanie na krátku dobu prevádzkovali súkromnú cateringovú spoločnosť. Aj s kaviárom. :)

Takáto šperkovnica celkom vyhovuje. Náušnice mám na očiach a tak je väčšia pravdepodobnosť, že si z nich ráno nejaké vyberiem. Ostatok, čo visí, alebo je vnútri ... to je doplnok či už zaberajúci miesto :D, alebo spomienky na blízkych. Nie som ani veľmi náhrdelníkový typ, takže málokedy niečo použijem. V lete mi na krku všetko vadí a v zime mi to príde zbytočné, veď to aj tak pod všetkými vrstvami nie je vidieť. :)

Dokázala by som si predstaviť aj rám obrazu, kde samotný obraz tvoria náušnice, náramky a podobne. Alebo iné zaujímavé vecičky na uskladnenie dekorácií žien. Iná, vskutku zaujímavosť, je podľa mňa tu. Vraj mi taký obraz urobí manželík. No...nie som si istá, či to myslel vážne, alebo to povedal v nejakom zvláštnom nadšení. :D Niežeby toho nebol schopný. Skôr zabudol. Možno mu to pripomeniem, keď sa nezmestím do svojho. Zatiaľ je však miesta dosť. A ja som spokojná s tým, čo mám. Výnimočne. ;)

Palmy, kaktusy, byliny a iné rastlinstvo

.... u nás.

Z každého rožka troška. Niektorým sa darí, niektoré tak trochu živoria.

Bylinky som nasiala, ako som minule písala. A keď ešte podrastú, bude aj nejaká honosnejšia foto ako poloprázdny kvetináč. :) Skoro z každého druhu vyšlo aspoň jedno semienko na tento svet...ale je pravda, že niektoré iba vystrčili hlávky a znepáčilo sa im na svete. Neviem, či pomôže druhý výsev.

Názov zodpovedá obsahu. Tentokrát.

Zo semienok máme aj dva citróniky. Vhodili sme kôstky do hliny tuším ešte minulé vianoce (na želanie užmanžela) a po dlhom čakaní nám vyklíčili všetky. A čo s takou úrodou? Radšej som porozdávala v práci a nechali sme si doma iba dva kúsky. Spočiatku rástli relatívne rýchlo, no potom sa im rast zastavil, a ako tak pozorujem, začínajú žltnúť.

Naše najnovšie prírastky sú lepivé, chňapavé, .... Bola nedávno výstava mäsožravých rastlín, tak sme s manželom zašli a ... neodolali. S malou naivitou, že nám požerú všetky muchy, mravce, chrobáky. Ale nebude to také ružové. Mravce by si museli poskladať plť, aby doplávali cez jazierko (kvetináče sú ponorené v o vode, aby sa rastlinám zabezpečila dostatočné vlhkosť) a muchám sa nechce obdivovať tie exotické krásky zblízka. Hmm, snáď to rastlinky prežijú aj bez potravy. ... a snáď to prežijeme aj my. Adéla totiž ještě nevečeřela. :D Manžel však prvé ráno (čakajúc kým sa vychystám do práce) po udomácnení prírastkov na parapete nadšene hľadal po byte mravce a snažil sa nakŕmiť jednu z nich.

Predstavujem Vám (zľava) Saraceniu, Droseru a Dionaeau. Neprikrmovať! :)

A o ostatných zas niekedy inokedy. Lebo kaktusy a sukulenty si zaslúžia zvláštnu kapitolu aj kvôli ich nepredvídateľnému správaniu sa v našej domácnosti. :)

Na záver už len jedna fotka. Chystám nám "prekvapenie" do novej domácnosti. Som zvedavá, čo bude skôr pri mojom tempe výroby. Preklapenie alebo nová domácnosť?

Výber počtu nitiek je dôležitý. Ktoré vyhrá?

Prajem príjemné teplé večery. A chutné teplé večere. :)))

Na nákupe

Myslím, že mnoho z vás pozná fakt, že sa vyberie kúpiť jednu vec do obchodu a domov sa vráti buď s úplne niečím iným, alebo okrem nej dovlečie ešte kopec iných vecí. :)

Tak ja som minule do Baumaxu šla kúpiť IBA ... Hmm, dopadlo to tak, že sa manželík čudoval, čo som ponakupovala.

V pláne bolo kúpiť nejaký substrát na bylinky. Síce neskoro, ale predsa by som chcela vypestovať nejaké bylinky. Švagriná s bratom vraveli, že zo semienok je to holá nemožnosť, ale ta čo. Skúsim, a presvedčím sa na vlastnej koži, keď sa mi nedá dohovoriť. :D Nuž a chcela som hlinu nejakú extra na bylinky, ale musela som sa uspokojiť s dákym substrátom na záhradu a aby toho málo nebolo, rozhodla som sa to skombinovať s hlinou špeciálne na výsev a predpestovanie. :) Možno sa dáky odborník za hlavu chytí, ale nič s tým nenarobím. :) Nie som žiadna záhradkárka a mičurín zo mňa rozhodne nebude. :D Ja budem spokojná, ak vyklíči aspoň jedno semienko. ... hmmm, mohlo by aj viac ... aspoň z každého druhu jedno :)

No a čo som to vlastne kúpila?

Keďže semienok mám príliš veľa a petrželák len jeden, chcela som 4 kvetináče, alebo truhlík. Nakoľko truhlíky mali iba obrovské (a do pidibudi sa mi megatruhlík esteticky nehodí), tak som zvolila kvetináče. A zľavila som iba na 3, lebo 4 sa mi do tohto závesného obalu nezmestili.

A keďže pôvodné nožnice už viac drápali ako strihali kvety, tak som vzala aj jedny záhradnícke nožnice - zvedavá, koľko vydržia.

A ako bonus hneď na úvod som do košíka vložila orchideu. No čo už, keď človek kým dôjde do oddelenia s kvetináčmi, tak minie kvetiny!?!? A minúť ich bez obzretia ... to nejde. A nevziať aspoň jednu po obzretí to tiež nejde. Najmä keď bola skoro zadarmo vzhľadom na to, že to bola orchidea. A aby jej bolo dobre, vzala som aj obal na kvetináč a hnojivo extra iba pre ňu.

Toť vsjo. Ešteže nevymetám obchody. :) Inak by to malo tragickú dohru pre peňaženku. :D

Zdravím vospolok a prajem príjemný čas.

Chcela by som

parfém s vôňou fialiek, ktoré rastú na záhrade u svokry. Je ich tento rok viac ako minulý.

Škoda, že necítiť vôňu...

...

A chcela by som zvíťaziť v boji nad plevelom. :D Toho je štandardne veľa ako obvykle.

Darí sa mu, a nám sa nedarí ho vykynožiť. Keby sme sa ho zbavili aspoň do tej miery, že ho budeme už iba udržiavať v minimálnom stave - lebo zatiaľ nám prerastá cez hlavu. :) Je to taká malá džungľa, ktorá však z diaľky vyzerá dobre (neviem, či susedy zle vidia, alebo sú len slušné alebo OZAJ sa tá džunglička spoza plotu tvári spôsobne ako upravená dáma), najmä v období, keď kvitnú tulipány (ak sa mi podarí tam byť v správnom čase, možno budú aj fotky) alebo potom neskôr, keď vykuknú na svet nechtíky (měsíčky). Tie sa tam naozaj rozmohli a už sú tam za burinu, ktorá sa vytrháva. :) Asi začnem zbierať semienka a predávať. Niekto možno nemá také šťastie (alebo nešťastie) mať oranžovú záhradu. (Hoci, možno po tom ani netúži. :) )

Tento víkend bol opäť pokojne pohodový. Nevadí mi, keď ho strávim na bicykli alebo kdesi v prírode, ale zisťujem, že mi k šťastiu často stačí aj rýpanie sa v zemi. Často sa pristihnem, že len mechanicky trhám burinu s prázdnou mysľou, prípadne si myšlienky len tak plynú a ja sa nad nimi nestresujem, pretože som nad vecou. Ale to som len nad burinou - aj to iba polohovo. :D Avšak nechám sa obvykle aj unášať vidinou, že možno raz sa to podarí... a bude u svokry záhrada plná nami chcených kvetov, zeleniny, byliniek. Bude to však ťažká práca. Po dni strávenom v záhrade si moje telo stále myslí, že som to prehnala s cvičením. :) Inak pohoda.

Som zvedavá, či sa tento rok zachce majoránke na svet. Minulý rok nevyšla ani jedna rastlinka a to boli dva výsevy :( .Neviem prečo. Má niekto radu?

Moje vajíčkové šialenstvo

Aj keď pre mnohých už Veľká noc skončila a celú výzdobu zložili do krabíc, u nás (vplyvom nedostatku času na odloženie a vytvorenie niečoho nového) veľkonočné zdobenie ešte podporujeme. Veď veľkonočné obdobie ešte neskončilo. :D A keďže mám trochu času, pridávam príspevok s trochou fotiek našej vskutku skromnej výzdoby.

Naše veľkonočné zátišie s malinkatým sladkým vajíčkom od kamarátky, ktorej dalo zabrať, kým ho zniesla. :) Kvetináč s jarou doniesla zase druhá kamarátka.

Rozhodla som sa vajíčka nemaľovať pomocou vosku a farbenia v cibuľovom (alebo inom) odvare. Nejako som sa necítila na takú vysokokreatívnu činnosť, keďže maľovanie a fantázia u mňa pospolu nekráčajú ruka v ruke, ba na mňa už asi maľovacie schopnosti ani nezvýšili, keď ich rozdávali. Tak som sa podujala vyskúšať techniku decoupage. Zdalo sa mi, že je to vhodné k mojim schopnostiam. A keďže som chcela nadčasové vajíčka, ktoré by po rozbití nevytvorili nemilú arómu, rozhodla som sa vyfukovať.

Na vyfukovanie vajíčok som šla kladivom :) - manžel sa smial, keď to videl. No AKO inak urobiť dierku do škrupinky??? :))) Samozrejme, kladivko bol len donucovací nástroj na popohnanie špendlíku, ktorému sa do vajíčka veľmi nechcelo. Hmmm, občas sa dieročka podarila menšia, občas väčšia. Veľkosť nebola ovplyvnená škvŕkajúcim žalúdkom. (Večera sa veru veľakrát posunula na neskoršie kvôli mojej vyfukovacej mánii.) Často to ovplyvňovala už popraskaná škrupina - napriek tomu, že vnútri nebolo kuriatko. (Asi by ma to mierne vydesilo, keby tam bolo. :) ) Hmmm, tie vajká mali určite búrlivú cestu, kým sa ku mne dostali.

Najmenšie s najväčšími. Ale špilka sa musela do vajíčka zmestiť v každom prípade! 

V popisoch o obrúskovej technike som sa dočítala okrem iného o tom, že podklad má byť svetlý, inak obrúsok nevynikne. A keďže v obchode som biele vajíčka nevidela, bolo treba zmeniť hnedé na svetlé, že áno? Nuž, schytila som vajká a dala im podkladovú farbu. Slonovinovým odtieňom! Biela mi prišla trochu ... príliš biela. Mali sme potom kvetináče zdobené vajíčkami. (Resp. len jeden, ktorý už nemal živého obyvateľa.)

Tu vidieť rozdiel medzi jednou a dvomi vrstvami podkladovej farby.

Náš špeciálny veľkonočný kvet vyzeral približne asi takto, iba menil v priebehu dní farbu. :)

A po uschnutí som sa celá žhavá pustila do "maľovania". Žhavosť ma po prvom vajíčku prešla, keď už sa prstom nechcelo odtrhávať jednotlivé kvetinky zo servítky. :) Inak, túto techniku tvorenia som si chcela vyskúšať už dávno, ale nie a nie sa vytrepať do obchodu a nájsť nejaké pekné servítky. Tie čo som videla, ma nijakovsky neuchvátili. Raz som si kúpila hubové (na prestieranie), ale na vajíčka by to nebolo to pravé "veľkonočné". Silou mocou som zháňala niečo jarné, až som uvidela SERVÍTKY!!! Podobné tým, ktoré som si v hlave hmlisto vymyslela. :) Síce mi zvýšil celý balík, ale aspoň budem môcť olepovať, až kým sa kôpka neminie, alebo manžel nedostane alergiu na kvetinový vzor. :D Preháňam, samozrejme. Zatiaľ sa mi podarilo olepiť len jednu podšálku. Bol to pokus, ktorým som chcela zabrániť fľakom na stole po mokrých pohároch, šálkach, ... . Lenže som nenašla odvahu ju použiť. Trochu mám dojem, že u tej veci, ktorú mi predali v obchode, keď som si pýtala lep a lak na dekupáž, prevažuje viac lepidlo ako lak a bojím sa, ako to s mojou tvorbou dopadne. Darmo, dva v jednom sa asi nevypláca vždy. No kto mal vedieť? Lama-začiatočník? Ale raz sa snáď odvážim, aby som mohla pokračovať, prípadne s čistým svedomím prestať tvoriť podšálky. :)

Má niekto skúsenosti s týmto lepidlakom ?? V každom prípade budem musieť toho poolepovať veľa, kým ho miniem.  :)

Tieto kvetinkové servítky som kúpila v jednom obchodíku /tuším Butlers na Flore v Prahe/, kde mali ešte kopec ďalších pekných a vedela by som si vybrať ďalšie, ale príde mi to trošku drahé utrácať len kvôli pár servítkam a na bežné "smrkanie" a utieranie mi ich príde zase ľúto. :D

No ale kde som to zas odbočila? Pár vajíčok som vyfúkla, olepila, a...darovala, darovala, až som si uvedomila, že musím začať odznova, bo v košíčku nieto skoro nič.

Jedno z darovaných, ktoré si počas fotenia ešte hovelo v teple rodného hniezda.

A keďže moja nútená neschopenka skončila a na olepovanie bolo málo času, nové vajíčka som sa pustila ofarbovať na prírodno, opäť celá nadšená, že aké je to ľahké. Lenže prečo si neskomplikovať situáciu vyfúknutým vajcom? Tomu sa ponoriť nechce. Čo ma stálo času, kým som ho utopila. Napriek tomu, že som ho dala variť už naplnené vodou. Čuduj sa svet, dáke fyzikálne čary abo čo - vajco aj keď bolo plné vody pred varením, vystúpilo na hladinu spolu s teplotou a mohla som ho napúšťať vodou (tentokrát už v hrnci) znovu. Neviem, si to celkom vysvetliť, pretože som dala obvykle variť aspoň dve vajíčka a vždy bolo aspoň jedno ponorené počas celého varenia aj bez môjho zásahu. Hmmm. :) No...a písala som, že som vstupovala do tohto farbiaceho procesu nadšená, že áno? Nuž, musím priznať, že moje nadšenie sa menilo na skľúčenosť, keď som pozorovala, že mi to nefarbí. :))) Cvikla zmenila hnedé vajcia na ešte hnedšie, prípadne nepopísateľné :). Jak to, že to nefunguje? Šak v maľovacích recepisoch písali, že iba s modrým farbením je problém a treba na to biele vajcia! :))) V mojej kuchyni pod mojimi rukami sú však očividne iné zákony. Nie, neviním z toho nikoho. Veď som množstvá dodržiavala od oka (v recepte 3 cvikly, ja dala iba jednu...nepísali však, či veľké, či malé a ja som mala obrovskú :)) ). Zvalila som to teda na vajcia ako také a pri najbližšom zhliadnutí bielych vajec som hodila psie oči na manžela, že biele vajíčka POTREBUJEMe !!! :) Tak som skúšala celú tortúru s bielymi vajíčkami. Ale musím povedať, že cvikla u mňa vôbec nezabodovala. Biele vajíčko dopadlo ešte horšie ako hnedé. Trvalo mi dosť dlho, kým som kúpila kurkumu, aby som mohla skúsiť žltú. A tá až tak nesklamala. Mám dva fľakaté odtiene. Už si nepamätám, či som to jedno vybrala z vody skôr, alebo som ho lepšie opláchla (nepozdával sa mi ten farbiaci povlak :D). Ale keďže to fungovalo, moje nadšenie opäť vzplanulo (stačila malinká iskierka) a rozhodla som sa skúsiť červenú kapustu. A poslušne hlásim, že červená kapusta alias červené zelí je number one! Kupodivu. Zafarbila mi aj hnedé vajce, napriek tomu, že na nete písali, že mi vajce neofarbí. Tak ja neviem. :))) Uznávam, nie je to nijak extra krásne vajco, ale má svoje čaro. :)))

Vo vrchnej rade je jeden pokus - fialková v skutočnosti vyzerala inak, ako na obale farby.

Už by sa aj patrilo skončiť tento vajíčkovaný príspevok, nie? Neviem veru, či to niekto dočítal do konca. :) Nuže, dovajíčkovania priatelia. :D

PS: Nejaké vajíčka v chladničke prechádzajú dátum spotreby, ale psssssst...

Náhodou

som naďabila na jednu giveaway s krásnou plechovou krabičkou. Ak máte radi Green Gate, máte sa na čo v napätí tešiť. Navštívte Markétu a okrem napätia si môžete vychutnať aj jej drobné radosti.

A čo má s tým spoločné náhoda? No...dllllllllho som svoj blog zanedbávala z časových dôvodov a tak je náhoda, že som sa náhodou pozrela na nové príspevky v svojom zozname a náhodou som si všimla aj príspevok u Aleny, kde o tejto giveaway písala. Alebo žeby to bol osud? ;-)

Nuž a poviem, že to bola vskutku dlhá doba, kedy som naposledy niečo k sebe vložila. Až tak dávno, že som aj zabudla na výmenu. :D To však nevadí, pretože sa aj tak nikto neprihlásil (a teda si urobím radosť, keď niečo pekné nájdem). Keby sa totiž nahlásil, tak by mi prišiel mail. ... alebo nie? Začínam trochu o tom pochybovať. :) Ale čo! Ja sa ani nedivím (hoci malinkaté sklamanie tam je, pretože som bola zvedavá), nakoľko to bolo zorganizované narýchlo a nedomyslene. :)))

Snáď sa mi konečne podarí tu hodiť svoju miniveľkonočnú výzdobu. Ale v posledné dni vskutku nestíham. Naozaj nechápem, ako stíhajú obhospodarovať niektoré ženy blog popri rodine s deťmi. Klobúk dolu. Ja som nejaká nezorganizovaná a nestíham to ani bez drobcov. Takže keď sa nejaké zadaria, tak blog asi pôjde dolu vodou totálne :D ako po vodopádoch.

Prajem vám všetkým príjemný večer...alebo ráno...obed...čo zrovna máte.