Oneskorene

ale predsa...

pridávam aj príspevok o vianočnovýmennom darčeku, ktorý putoval k Marii.

Prvý nápad vznikol pri výrobe adventného kalendára. Po vystrihnutých čižmičkách mi ostávali občas pravidelné kusy...a keď som sa raz tak na ne zahľadela, napadlo mi! vyrobím zo zvyškov látok ozdobičky. Dovystrihovala som si potrebné kúsky a pustila sa do šitia. 

Bol to trochu mor sa strafiť z jednej strany látky na druhú látku tak, aby som sledovala líniu čiary a nebol hotový výrobok úplne šišatý. Dosť dlho som ich mala nedokončené, lebo som zvažovala, či tam všiť nejakú stužku, alebo špagátik, či pridať roľničku alebo nie... Napokon som sa rozhodla pre drôtikové očko. Vďaka nemu je možné ozdobu zavesiť podľa chuti či už na nejaký drôtený háčik, stužku alebo "neviditeľné" nylonové vlákno. 

Týmito ozdobičkami som si trochu zavarila, lebo muž sa spýtal, či budeme mať aj my také, keď zistil, že to nerobím pre nás. :D (Zatiaľ nemáme...možno na rok? :D)

Ďalším kusom do zbierky boli oriešky. Prvýkrát som ich uvidela tuším u Lenky a som si povedala, že skúsim aj ja. Najviac času mi zabralo hľadanie nejakých predlôh na internete, ale napokon sa mi podarilo niečo nájsť. Škoda, že Anička so svojím príspevkom s predlohami, ktoré našla, neprišla skôr. :)

Nalúskaných škrupín som mala dostatok, takže som sa mohla pustiť do práce. Akurát som uvažovala znovu na tom, či tam dať špagát alebo nejakú stužku. A muž prišiel na to, aby som škrupinku prevŕtala. Spočiatku sa mi do toho nechcelo, ale vyskúšala som a zdalo sa mi to dobré. No a keď už je dierka, prečo nedať aj na oriešky drôtik s očkom? Potom som uvažovala nad tým, že aby oriešky trochu ladili k šitým ozdobám, že by som aspoň pozlátila škrupinky, keď už vyšívacie látky mali môjmu oku neladiaci odtieň k vianočným látkam. Tak som vzala farbu na sklo, zamiešala usadené pozlátka a namaľovala ich. Ale... nebol to úplne dobrý nápad. Bolo to celé nejaké príliš prezlátené. Tak som vzala šmirgeľ a snažila sa odstrániť zlatú farbu čo najviac. :D Výsledok sa mi zdal už prijateľnejší. 

Škrupinky som plnila nastrihaným vatelínom. Výšivky som sa neodvážila nalepiť dovnútra. Kúpila som si síce k tomu účelu aj Herkulesa, ale...mala som obavu, že to pokazím. Robilo mi problém už to, aby som tam tú vyšivku nejako rovnomerne nastrkala.

Poslednou vecou bola hviezdičková pomarančová reťaz. Pri vykrajovaní mi pomáhala staručká vykrajovačka, ktorá zrovna dnes skončila svoju vykrajovaciu úlohu. Praskla mi vo zvare. Som zvedavá, či som stihla vykrojiť dosť hviezdičiek na reťaz aj pre nás.

Mandarínky som používala tiež, ale tie mávajú tenšiu šupku, takže sa mi niektoré polámali už pri vŕtaní dierky (manžel skoštatoval, že konečne sa ten AKU-šrubovák používa na účely, na ktoré mi bol daný :D). Snažila som sa teda navliekať tie hrubšie hviezdičky, aby prežili cestu. Navliekala som na dve vlákna nylonu a premýšľala, či doprostred každej hviezdičky kvapnúť trošku lepidla alebo nie...aby hviezdičky neputovali horedolu. Napokon som sa rozhodla, že radšej nie, lebo keby nejaké neprežili cestu, vyzeralo by to potom asi čudne.

A to je asi všetko k môjmu príspevku o vianočnej výmene.