Predvianočné udalosti

Dobrý večer vospolok.

Vskutku ma dorazilo, keď som u kohosi videla, že má pobalené vianočné darčeky. :D Ja ich nemám ešte ani len hotové a nakúpené. Snažím sa však nestresovať. Ešte stále JE čas. :))) Síce sa míňa rýchlejšie akoby som si priala, ale nezastavím ho.

V piatok som začala piecť. Nemám v pláne piecť milión druhov, takže pohoda. Dokonca svokra zakázala, aby som piekla perníčky - piekla nečakane/nechcene z dvojitej dávky. :( :D Ale čo budem ozdobovať? No nič, na rok si vo vlastnej trúbe upečiem čo sa mi bude chcieť. :D Snáď. :-o :D

Najprv som skúsila škoricové klbká. Myslela som si, že to bude sranda. Ale ono...odsmradiť lis na cesnak sa mi nepodarilo. :D Cukrové guľôčky som nemala. Trošku upraviť tvar znamenalo u mňa viac ako trošku. A piecť pomaly pri 150°C je pre mňa doteraz záhada. No ale, podarilo sa nejako. 

Cesnak v nich našťastie nie je cítiť. To by bol fakt trapas. :D

Guľôčky som nahradila hrozienkami namočenými vo vode. Krásne sa počas pečenia nafúkli, aby po vybratí mohli pekne spľasnúť a...opadať z klbiek pri ukladaní do krabice. :))

S tvarom som sa mordovala, konečný produkt mi však klbká nepripomína.

Kupodivu, nezhorelo mi ani jedno klbko. :) A je ich celkovo niečo cez 40 ks.

Také motanice mi vznikli.

Plus jedna malinkatá guľôčka.

Po upečení...vidieť, že už bola škodná na love. :D

Avšak, pravdupovediac, nezaujalo ma to chuťovo. Určite ochutám ešte počas sviatkov, veď často sa mi stáva, že mi niečo chutí až na druhý deň a nie hneď po príprave. Akoby som bola nasýtená vône. :) A ak chutia mužovi (škoricu miluje), tak čo narobím? :)

Ako druhé (a posledné, piecť za jeden deň viac asi nikdy nezvládnem; kdeže by som piekla 8-13 druhov za deň, ako niektorí :D) som piekla oriešky. Ešte som sa nerozhodla, akým krémom ich budem plniť. Našla som v kuchárskej knižke po mamke dva recepty a .. samozrejme som netušila, ktorý robila. Tak som si jeden vybrala, že nejako to dopadne. No a dopadlo. Zhorel mi každý druhý plech. :D Takže plnky bude stačiť polovičné množstvo. Chichi. :)

Blesk pekne zosvetlil tie spečené. Škoda, že nemá vplyv aj na pripečenú chuť. :D

Na základe tohto "úspechu" som sa rozhodla, že predsalen nebudem robiť linecké z polovičnej dávky, ale z celej. Manžel ho síce nemá nejako extra rád (poliate čokoládou ho však možno zje), ale ak by sa situácia opakovala, bolo by blbé mať iba 1/4 dávky. :D A tak som si dnes pripravila 1,5 kg cesta a zajtra sa z toho asi zbláznim. :D Nemám potuchy, koľko toho bude (len hmlisto si teraz vybavujem, že toho bol plný pekáč! Desím sa už teraz). Už vidím, že s mojimi skúsenosťami a rýchlosťou strávim v kuchyni pri sporáku zase celý deň. Ako aj dnes.

Dnes som totiž okrem prípravy cesta založila aj základ na zázvorový sirup. Povedala som si, že skúsim nejaký iný recept a tak som z netu vytiahla tento. Síce zázvoru, vody aj cukru budem dávať nejako od oka a kukuričný (ani zlatý) sirup nebudem dávať, no možno ten viacnásobný výluh pomôže a snáď to bude iac zázvorové ako sladké. Ale neviem neviem. Zázvoru som nemala ani pol kila (za kilo chceli v obchode 139 Káčé!! sa snáď zbláznili?!? na pokusy míňať veľa nechcem, preto som vzala len trochu), takže uvidíme, či bude sirup silný.

A aby toho nebolo málo, uvarila som aj dve dávky citrusovej marmelády. Ako základ mi poslúžil tento recept. Síce žiadne namáčanie vo vode - mne osobne príde zhovadilosť máčať ovocie vo vode za účelom odchemizovania a zošťavnatenia. Nejako sa mi tie dve veci bijú. Ak sa tá chemikália odmočí, tak je vo vode. Ak je ovocie po namočení šťavnatejšie, tak mám obavu, či do seba nenasalo nielen vodu ale aj tú odmočenú chémiu. Ale je pravda, nepoznám priepustnosť citrusových šupiek. :) V každom prípade, nechcela som mať ďalší deň sklz a tak som sa zaobišla bez namáčania. Teda šupky som vyhodila. Nepodarilo sa mi však vyhodiť aj šupky baliace jednotlivé mesiačiky. To fakt nešlo. Ak by som to chcela robiť ručne, ešte teraz by som to odšupkovávala a "pasírovací mlynček" nemám. Je síce po uvarení marmoška trošku nahorklá, ale snáď spolu s tou sladkokyslou chuťou nebude vadiť obdarovanému. Na 1,4 kg ovocia (už olúpaného) som dala len 500 g cukru. Manžel zahlásil, že to bude možno prvá marmeláda, ktorú vezme na milosť - nebude mať pocit, že je kocku cukru. :D Pomer ovocia som nedodržala, pridala som aj nejaké mandarínky a z citrónu som dala len šťavu. A keďže želírovací cukor nie som zvyknutá používať, varila som varila, až som privarila. A aj tak je to trochu tekutejšie, akoby som chcela. 

A prečo dve dávky? Jedna bola menšia, s fruktózou pre babku cukrovkárku. Snáď sa jej nebude zdať viac horká ako sladká. :( No čo už. Bol to taký pokus, ktorý možno budem jesť sama, aby sa nevyhodil do koša. :D A keďže rada pokusujem, jedno viečko som vyliala rumom. U marhuľového lekváru to mamka robila. Tak som zvedavá na rozdiel chutí.

Joj, ďakujem si, že som včera navarila kvantum a zvýšil obed aj na dnes. Inak by som asi mužovi naservírovala "obzerance s makom". Mimochodom, hovädzie v omáčke s cestovinami je fajnové. A ľahké a prípravu. Akonáhle je všetko v panvici, netreba sa o to veľmi starať, nakoľko šťavy je dostatok a tak neprihorí. Dokonca ani mne. :D To, že som pracovný postup zas nedodržala asi už nikoho neprekvapí. Ale...čítať dve hodiny pred plánovaným podávaním obeda, že mäso má aspoň dve hodiny oddychovať v spoločnosti citrónu... to je fakt neskoro. :D A keď tak teraz sledujem, zisťujem, že na červenú papriku som zabudla. A mäso som peprila až keď bolo znovu v panvici. :))) Ale čo! Manžel bol spokojný, svokra tiež a ja som bola spokojná dvakrát. :D

Škoda, že nezvýšilo aj na zajtra...asi budem obedovať koláčiky. :D

A ešte posledné novinky. V obývačke máme od soboty umyté okno (bolo špinavé ešte od montáže a fasády). Jupííí, konečne vidieť von. :) No a v kuchyni máme nalakovanú podlahu. Manžel sa činil a celkom sa mu to podarilo, napriek komplikovanostiam typu dvojzložkový prvý akýsi náter, dvojzložkový lak. Takže MOŽNO do vianoc stihnem ešte nejaké malé varenie už v našej kuchyni. Včera sme odniesli dosku do obchodu, aby vyrezali diery a zrezali z nej (vďaka architektovi - i našej hlúposti, že sme sa spoľahli na nespoľahlivého človeka - máme kuchynskú linku dlhšiu ako môžeme mať :D grrrrr) a v štvrtok by mali prísť namontovať sporáááák! Waaaaaaau. Tak už len vybrať chladničku a bude skoro hotovo. Rúra už počká do nového roku...