Včera

sa u nás konala nedobrovoľná, ale zato spontánna akcia. Aká? Naháňačka. :D Príspevok bez fotky, lebo pri naháňačke nie je čas na zbytočnosti.

Bola som sama doma, ale s myškou v kuchyni (rozladilo ma, že už našla aj túto miestnosť!), tak aby som zahnala nudu, vyhlásila som hru kto z koho! Po zistení, že je v kuchyni som bola taká prekvapená, že hravo utiekla cez dieru v obývačke. Nastavila som tam síce pascu, ale ... tá je odvčera nedotknutá (ani syr jej nechutí??) a pri permanentne otvorených dverách nemá problém s prístupom do kuchyne, takže to skúsila znovu. Bola som však v obývačke a počula som jej ťapot na podlahe, tak som ju šla naháňať, nech si nemyslí, že je paňou našej kuchyne! :)

Nuž, nerada prehrávam ... ale vrtkejší vyhráva. A ja som sa trochu musela krotiť vo vrtkavosti (keď som telefonovala v medzipauze s mužom, ta mi vravel, aby som z toho neporodila :D), ale snažila som sa. 

"Lietali" sme po nedokončenej kuchyni z jedného konca na druhý. Myška hryzka mala výhodu - zmestila sa aj za kuchynskú linku a vďaka svojej veľkosti sa často stala "neviditeľnou". Našťastie nedokázala hrať mŕtveho chrobáka celú dobu a keď som sa priblížila k miestu, kde bola, praskli jej nervy a rozbehla sa, čím na seba upozornila.

Stavala som jej do cesty všelijaké nástrahy ako barikády, aby mala trochu obmedzený priestor pohybu, pretože možností na zaliezane mala príliš veľa: dosku, hokerlík, tašky, fľašu od vína i šampusu (ostalo po silvestri), krabice, ba som sa pokúšala využiť aj hrniec. Predsa len, spojená kuchyňa s obývačkou je na takú naháňačku príliš veľká a ak sa k tomu pridajú ešte neuzatvoriteľné dvere z kuchyne na chodbu, moja prehra je predurčená. :) Metlou sa ju naháňať nedalo. Izbu som opustiť nechcela a neviem zaklínadlo, ktoré by mi metlu privolalo. A keď si predstavím, že by som ju tou metlou trafila...furt mi príde ľúto jej myšieho života napriek tomu, že mi vadí jej prítomnosť v dome. (Mala som vymyslené, že keby sa chytila v noci do fľaše, ta v rámci vychádzok sadnem na vlak a odveziem sa niekam preč a tam ju vypustím. Asi som strelená, ale zabiť by som ju nemohla a klietku doma nemáme. :D Lenže, na salámku sa chytiť nedala a čokoládku som jej neponúkla.)

Občas som premýšľala, aké zvuky doliehajú o poschodie nižšie. Ale svokra buď nebola doma, alebo si zvyká na randál, lebo neprišla zisťovať, čo tak rámusím. :D

Raz som ju skoro chytila za chvostík. Ale trochu som sa nevymerala v tej rýchlosti a panike, čo keď ma uhryzne. :D

Skončilo to 1:0 pre myš. Podarilo sa jej opustiť kuchyňu a kdesi sa ukryť. Nemám potuchy kde. Na chodbe je príliš veľa dier a aj vchod do spálne, z ktorej je momentálne sklad a pracovná miestnosť a tiež je v nej kopec dier.

Dúfala som, že som tú myš aspoň trochu unavila. A ak nie ju, tak minimálne seba som! Ale omyl. V noci pred treťou ma zobudil šramot medzi papiermi. Začala som totiž upratovať izbu a nedokončila som to. Na zemi sa povaľovali papiere čakajúce na vyhodenie. Premýšľala som, či číta paragóny alebo čo. Napokon som zapla svetlo a pustila sa do ďalšieho upratovania. Spať by sa mi nedalo, keď furt striehnem na akýkoľvek šramot. Snažila som sa čo najviac vecí natrepať do štyroch malých šuflíkov, aby som sa zbavila konečne banánových krabíc, ktoré sú deravé a ktoré poskytujú veľa možností na schovku. Ale...zákon je zákon. A do malej skrinky sa zmestí iba málo vecí. Tak mi nejaké krabice ešte ostali.

Napokon ma to prestalo baviť a ľahla som zase do postele a nejako zaspala. Výsledok celej akcie bol ten, že sa mi snívalo, že myšky boli štyri a že okrem nich tam musí byť aj nejaký väčší tvor - usúdila som na základe neznámych bobkov. No...neviem či lepší sen ako predvčerom, keď som okrem myšky videla aj potkana. Bleeeeee. Ale každopádne...predstava viacerých myší sa mi nepáči. Zatiaľ žijem v naivite, že keď vidím len jednu myš, ta je len jedna. :D

Naivite zdar :) -snáď mi dlho vydrží. :D

Pekný večer prajeM.